Je potrebné mať zabezpečenú bezpečnostnotechnickú službu?
Skratka BOZP má svoj jednoznačný význam, ktorý pozná však každý - bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci. Už menej ľudí vie jednoznačne identifikovať skratku BTS. Pre niektorých je to kód bratislavského letiska, pre iných názov juhokórejskej chlapčenskej hudobnej skupiny a pre obchodníkov z anglicky hovoriacich krajín zasa kampaň predškolské obdobie s názvom "Back to school."
V našom prípade však BTS znamená "bezpečnostnotechnická služba." Čo to vlastne znamená? Tento pojem nám definuje zákon 124/2006 - zákon o BOZP. Podľa §21 je BTS jedna z preventívnych a ochranných služieb (druhou je pracovná zdravotná služba - o tej zasa nabudúce). Už viac nám o BTS hovorí §22, kde je nasledovná definícia: "Bezpečnostnotechnická služba poskytuje zamestnávateľovi poradenské služby v oblasti odborných, metodických, organizačných, kontrolných, koordinačných, vzdelávacích úloh a iných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä z hľadiska primeranosti pracovných priestorov a stavieb, pracovných procesov a pracovných postupov, pracovných prostriedkov a iných technických zariadení, pracovného prostredia a ich technického, organizačného a personálneho zabezpečenia. Bezpečnostnotechnická služba v záujme optimalizácie pracovných podmienok ovplyvňuje postoje zamestnávateľa, vedúcich zamestnancov a zamestnancov k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci."
V skratke - bezpečnostnotechnická služba je odborná poradenská služba, ktorá zamestnávateľovi pomáha plniť zákonné povinnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. To napríklad znamená:
- konzultácie a odborné poradenstvo
- vypracovanie dokumentov (napr. interné smernice, analýza rizík,...)
- školenia (vstupné, periodické, mimoriadne)
- kontrolné prehliadky pracoviska,
- dohľad nad dodržiavaním termínov (revízie, školenia, úradné/odborné skúšky zariadení,...)
- šetrenie pracovných úrazov
- navrhovanie opatrení na minimalizáciu rizík
- identifikácia nedostatkov a návrhy na ich odstránenie
- sledovanie legislatívy ohľadom BOZP
- pomoc a zastupovanie pri komunikácií s inšpektorátom práce
Dávam do pozornosti fakt, že je to poradenská služba. Zamestnávateľ nemôže svoju zodpovednosť a svoje povinnosť preniesť na tretiu stranu. Pokiaľ sa kontrolou z inšpektorátu práce zistí, že pochybila bezpečnostnotechnická služba (napríklad sa prešvihol termín opakovaného školenia, nedostatočná dokumentácia, chýbajúce bezpečnostné značenie,..), zodpovednosť je vždy na zamestnávateľovi, ktorý za to môže dostať finančný postih. Osoba vykonávajúca BTS priamo od inšpektorátu práce nedostáva ani pokutu, môže jej však hroziť odobratie osvedčenia/oprávnenia porušení podmienok v zákone 124/2006 §21 odsek 9 alebo ak opakovanie alebo závažným spôsobom porušia právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Krátka odbočka ohľadom školení. Zákon 124/2006 v rámci §7 ukladá zamestnávateľovi povinnosť informovať a oboznamovať zamestnancov s rôznymi oblasťami ohľadom BOZP a samotného pracoviska a to tak, že oboznamuje buď sám, alebo prostredníctvom vlastných zamestnancov alebo prostredníctvom právnickej osoby, ktorá má oprávnenie na výchovy a vzdelávanie v danej oblasti (konkrétne kód 01.1 pre zamestnancov a vedúcich pracovníkov). V praxi - pokiaľ má zamestnávateľ zabezpečenú BTS externe, tak osoba dodávajúca BTS musí mať oprávnenie na výchovu a vzdelávanie, ktoré vydáva Národný inšpektorát práce (je možné si to tam overiť). Pokiaľ má zamestnávateľ interného bezpečnostného technika, táto povinnosť odpadá.
Podľa zákona 124/2006 vykonáva úlohy BTS bezpečnostný technik, podľa potreby aj iný odborník na prevenciu a ochranu v špecifickej oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. To znamená, že to nemôže robiť hocikto - ide o odborne spôsobilú osobu, ktorá má na činnosť bezpečnostného technika vydané osvedčenie. Či je osvedčenie platné sa dá skontrolovať na oficiálnej stránke Národného inšpektorátu práce. Je ešte možné, aby úlohy BTS vykonával aj zamestnávateľ, o tom však neskôr.
Aby sme si aj identifikovali, kto je zamestnávateľ, zákon 124/2006 v §3 písmene a) ho definuje ako fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá:
1. zamestnáva fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu,
2. uskutočňuje praktické vyučovanie žiakov učilišťa, žiakov odborného učilišťa, žiakov strednej školy a študentov vysokej školy,
V skratke to znamená, že pokiaľ niekto zamestnáva čo i len jednu fyzickú osobu na klasický pracovný pomer, skrátený úväzok, dohodu, má študenta-brigádnika alebo vykonáva praktické vyučovanie (napríklad dielňa, kam na základe dohody so školou chodia žiaci strednej alebo vysokej školy na prax), je považovaný za zamestnávateľa.
A teraz k hlavnej otázke tohto blogu. Má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť bezpečnostnotechnickú službu? Správna odpoveď je ÁNO.
Zákon 124/2006 v §21 v odseku 3 hovorí jasne: "Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pre zamestnancov bezpečnostnotechnickú službu."
To nás dostáva k druhej otázke - ako to môže zamestnávateľ vyriešiť?
1. Interný zamestnanec na pozícií bezpečnostného technika
Zamestnávateľ zamestná bezpečnostného technika interne vo svojej firme. Samozrejme, musí to byť odborne spôsobilá osoba, ako to už bolo uvedené vyššie. Výhoda pre zamestnávateľa je tá, že bezpečnostný technik je zamestnancom, ktorý dokonale pozná firmu. Ako už aj bolo spomenuté, takýto bezpečnostný technik nemusí mať oprávnenie na výchovu a vzdelávanie a môže školiť vlastných zamestnancov. Je ale dôležité upozorniť, že podľa zákona 124/2006 §22 odseku 5: "Funkciu bezpečnostného technika možno výnimočne zlúčiť len s inými odbornými činnosťami zameranými na zabezpečovanie ochrany života alebo zdravia zamestnanca, prevenciu závažných priemyselných havárií, ochranu pred požiarmi a na vykonávanie odborných prehliadok a odborných skúšok vyhradených technických zariadení." To znamená, že bezpečnostný technik nemôže robiť zároveň napríklad skladníka, asistenta konateľa, zvárača a podobne. V praxi sa však často funkcia bezpečnostného technika kumuluje aj činnosťou technika požiarnej ochrany alebo osoby s osobitným oprávnením na periodickú kontrolu prenosných/pojazdných hasiacich prístrojov. Nevýhoda sú vyššie náklady, keďže mesačný paušál sa najmä menšej firme oplatí viac ako zamestnávať hotovú osobu.
2. Dodávateľským spôsobom
Druhá možnosť je tá, že si zamestnávateľ najme právnickú osobu alebo fyzickú osobu - podnikateľa, ktorá mu bude vykonávať BTS dodávateľským spôsobom, t.j. externe . Právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorý zamestnáva iné fyzické osoby, musia mať na dodanie tejto služby oprávnenie na BTS od Národného inšpektorátu práca. Fyzická osoba - podnikateľ, ktorý nezamestnáva iné osoby, môže vykonávať BTS externým spôsobom na základe osvedčenia z Národného inšpektorátu práce (a samozrejme, živnosti). Opäť pripomeniem - Národný inšpektorát práce má na svojom webe zverejnené oprávnenia a osvedčenia, ktoré vydal alebo aj odňal.
Tento spôsob je najmä výhodný pre menších zamestnávateľov, ktorí väčšinou zaplatia väčší poplatok za prvotné vypracovanie dokumentácií a neskôr platia mesačný paušál, ktorý je rádovo nižší ako by bol plat na zamestnanca. Výška paušálu a čo je v ňom zahrnuté, to je vždy na dohode medzi oboma stranami. Nevýhodou môže byť napríklad to, že externý technik nemusí byť k dispozícií okamžite, pretože môže byť akurát na obhliadke u iného klienta, môžu sa križovať termíny kontrol inšpektorátu práce u viacerých klientov naraz alebo nemusí mať oprávnenie na výchovu a vzdelávanie, čiže nemôže školiť. Všetko je to len o nastavení, ako sa zamestnávateľ dohodne s externým dodávateľom BTS.
3. Zamestnávateľ vykonáva úlohy bezpečnostnotechnickej služby sám
Zákon však myslí aj na to, keď zamestnávateľ môže dané úlohy vykonávať, je k tomu nutné však splniť určité podmienky:
- musí mať menej ako 5 zamestnancov, ak je jeho ekonomické číslo (SK NACE) súčasťou tabuľky prílohy č. 1 zákona 124/2006. Ak nie je súčasťou tabuľky, zamestnancov musí byť menej ako 19.
- má odborné stredoškolské alebo vysokoškolské vzdelanie v oblasti BOZP alebo absolvoval špecifickú odbornú prípravu z BOZP v rozsahu minimálne 16 hodín u osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie
V praxi však majú zamestnávatelia toľko práce so svojou agendou, že dané úlohy prenechajú bezpečnostným technikom.
Pozor na počet bezpečnostných technikov
Zamestnávateľ má podľa zákona 124/2006 §22 odseku 4 povinnosť zohľadniť aj napríklad veľkosť organizácie, počet zamestnancov, náročnosť pracovných úloh či rozloženie nebezpečenstiev a z nich vyplývajúcich rizík a na základe toho určiť dostatočný počet bezpečnostných technikov. Zákon však sám stanovuje limity v rámci tabuľky č. 1b zákona 124/2006, aký počet technikov je potrebné na pokrytie určitého počtu zamestnancov. Tieto limity sa líšia podľa toho, či je zamestnávateľ podľa ekonomického čísla súčasťou prílohy č. 1 zákona 124/2006. Ak áno, limit je nižší ako v prípade, že zamestnávateľ nie je súčasťou danej prílohy. Uvediem tu len jeden príklad - pokiaľ zamestnávateľ je súčasťou prílohy č. 1, jeden technik mu pokryje maximálne 400 zamestnancov. Pokiaľ nie je súčasťou prílohy č. 1, tento limit sa zvyšuje na 600 zamestnancov. Pri prekročení týchto limitov je povinnosť zabezpečiť ďalšieho bezpečnostného technika.
Záver
Zákonná povinnosť a prípadná finančná sankcia (či už za pokuty z inšpektorátu práce alebo aj platenie kompenzácie zranenému zamestnancovi) by nemali byť jediné motivácie, prečo má zamestnávateľ zriadiť bezpečnostnotechnickú službu.
Mala by tam byť aj akási morálna povinnosť zamestnávateľa spraviť všetko preto, aby zamestnanec neutrpel poškodenie zdravia alebo dokonca smrť pri výkone pracovnej činnosti.
Rovnako, pokiaľ sa zníži riziko poškodenia zdravia, zamestnanci môžu byť efektívnejší, cítiť sa bezpečnejšie a istejšie, zamestnávateľ môže byť atraktívnejší pre prípadných budúcich zamestnancov, ale aj pre prípadných odberateľov.