Neduhy pri prevádzkovaní hasiacich prístrojov
Celkom rýchlo sa dostavila profesionálna deformácia, keď si na prevádzkach všímam stanovišťa prenosných hasiacich prístrojov. Často však vidím, že sú porušené právne predpisy o prevádzkovaní hasiacich prístrojov. V tomto blogu sa pozrieme na to, s akými neduhmi sa často stretávam.
1. Viditeľnosť a prístupnosť
Možno ste to videli aj vy. Prenosný hasiaci prístroj je uložený pod stolom, za stolom, za paletami, za vešiakom, za smetnými košmi..... prípadne je uzamknutý v celokovovej skrinke. Všetky tieto prípady nie sú v poriadku.
Čo hovorí vyhláška 347/2022, § 6, odsek 6:
"Stanovište hasiaceho prístroja musí byť viditeľné a trvale prístupné."
V rovnakom paragrafe sa ešte aj nachádza odsek 8, kde sa píše:
"Ak prístupová komunikácia k stanovišťu hasiaceho prístroja nie je dobre viditeľná, musí byť označená kombináciou značiek na ochranu pred požiarmi pre hasiaci prístroj a určenie smeru podľa osobitného predpisu."
Pod osobitným predpisom sa rozumie napríklad príloha č. 2 bod 3.5 nariadenia vlády SR 387/2006.
Do prístupnosti by som ešte aj zahrnul výšku umiestnenia prenosného hasiaceho prístroja - podľa vyhlášky 347/2022 má byť rukoväť maximálne 1,5 metra nad podlahou. V praxi som sa už stretol aj s vyšším umiestnením, čo môže spôsobiť problém, pokiaľ sa na pracovisku nachádzajú osoby s nižším vzrastom.
Prečo treba tieto predpisy dodržiavať? Pri vzniku požiaru môže ísť o rozdiel sekúnd, kedy je možné požiar uhasiť hasiacim prístrojom a kedy už je na to neskoro. Každé zbytočné zdržanie, ako je napríklad podlezenie stole či odstránenie vešiaku, zvyšuje riziko väčších škôd či dokonca zranení až úmrtí.
2. (Ne)označenie stanovišťa hasiaceho prístroja
Ako možno povedať, že sa pozerám na stanovište hasiaceho prístroja? Správna odpoveď - označením značkou na ochranu pred požiarmi hasiacim prístrojom podľa osobitného predpisu (opäť sa môžeme pozrieť na prílohu č. 2 bod 3.5 nariadenia vlády SR 387/2006.)
Povedané inou rečou - ide o značku obdĺžnikového alebo štvorcového, kde je biely piktogram hasiaceho prístroja na červenom pozadí, pričom červené pozadie musí zaberať aspoň 50% celkovej plochy. Môže to byť nálepka, môže to byť plastová značka - podstatné je, aby toto označenie nechýbalo a bolo dobre viditeľné. V praxi som už však videl, že toto označenie chýba.
3. Hasiaci prístroj nie je zabezpečený proti pádu a prevrhnutiu
Prakticky každý výrobca, s ktorým som sa stretol, má v návode na používanie napísané, že prenosný hasiaci prístroj musí byť zabezpečený proti pádu. Buď to je prostredníctvom držiakov, skriniek (ktoré sú buď odomknuté alebo je súčasťou skrinky k dispozícií kľúč za rozbitným sklom) a dokonca sú aj mobilné držiaky, ktoré sa nemusia uchytiť k stene. V žiadnom prípade však nie je dovolené mať len tak stojací prenosný hasiaci prístroj na zemi. Hrozí totiž riziko prevrhnutia, ktoré môže okrem poškodenia prístroja a úniku hasiacej látky spôsobiť aj zranenie osobám stojacím v blízkosti (ak napríklad padne niekomu na nohu). Bežné hasiace práškové hasiace prístroje, ktoré obsahujú 6 kilogramov hasiacej látky, vážia aj s nádobou zhruba 10 kilogramov.
Záver
Technik požiarnej ochrany by mal počas pravidelnej protipožiarnej ochrany dané vyššie spomenuté nedostatky odhaliť a navrhnúť ich odstránenie.
V neposlednom rade netreba zabúdať na zákonnú povinnosť periodickej kontroly hasiacich prístrojov, ktorú vykonáva fyzická osoba s osobitným oprávnením. Táto kontrola má zákonnú lehotu maximálne raz za 24 mesiacov, výrobcovia alebo aj priamo vlastníci hasiaceho prístroja však môžu túto lehotu skrátiť (napríklad raz za 12 mesiacov). Dôležité sú aj tlakové skúšky, ktorých interval sa líši v závislosti od hasiacej látky.