Nie je OOPP ako OOPP

Pod skratkou OOPP sa skrýva pojem "osobné ochranné pracovné prostriedky." K tejto problematike je venované aj celé nariadenie vlády 395/2006 (ďalej iba ako NV). V tomto článku nepôjdem do úplných detailov, ale povieme si základné veci k danej téme.

V prvom rade, čo sú OOPP? NV 395/2006 ich definuje ako" každý prostriedok, ktorý zamestnanec pri práci nosí, drží alebo inak používa vrátane jeho doplnkov a príslušenstva, ak je určený na ochranu bezpečnosti a zdravia zamestnanca." Prakticky ide o rôzne druhy prostriedkov, napríklad helma, rukavice, rôzne chrániče zraku a podobne.

Ako vlastne zamestnávateľ zistí, či musí zamestnancom poskytnúť OOPP? Podľa §2 odseku 1 vtedy "ak nebezpečenstvo nemožno vylúčiť ani obmedziť technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany ani metódami a formami organizácie práce."

Dajme si to trochu do praxe. V prvom rade je potrebné vykonať analýzu rizík. To znamená si prejsť pracovisko, identifikovať nebezpečenstvá a z nich vyplývajúce ohrozenia. Na základe toho sa následne určia opatrenia.
Príklad: Na pracovisku sa nachádza stroj, ktorý však počas prevádzky spôsobuje zvýšený hluk. Možnosti, ktoré treba posúdiť:
- je možné obmedziť hluk technicky? (napr. nainštalovať novší typ prístroja)
- je možné použiť prostriedok kolektívnej ochrany? (napr. postaviť protihlukovú bariéru)
- je možné upraviť metódy a formy práce?
Pokiaľ to nie je možné, potom treba zamestnancom poskytnúť OOPP, v tomto prípade chrániče sluchu.
Nie je to však o tom zobrať hocijaké slúchadlá alebo štuple do uší. NV definuje požiadavky na poskytnuté OOPP nasledovne:
a) zabezpečovať účinnú ochranu pred existujúcimi nebezpečenstvami a predvídateľnými nebezpečenstvami a sám nesmie zvyšovať riziko,
b) zodpovedať existujúcim a predvídateľným pracovným podmienkam a pracovnému prostrediu na pracovisku,
c) vyhovovať ergonomickým požiadavkám, zdravotnému stavu zamestnanca a po nevyhnutnom malom prispôsobení aj telu zamestnanca, ak to osobný ochranný pracovný prostriedok umožňuje,
d) byť zdravotne neškodný.

To znamená, že OOPP musí chrániť pred skutočným a predvídateľným nebezpečenstvom na pracovisku, nesmie sám zvyšovať riziko, musí sedieť ergonomicky a byť zdravotne neškodný. Poďme si to rozmeniť na drobné.

V našom príklade musia byť poskytnuté chrániče sluchu účinné voči úrovni hluku, ktorá je na pracovisku. Môžeme kľudne uviesť aj iný príklad - ak niekto pracuje s agresívnymi chemickými látkami, tomu by bežné pracovné rukavice nepomohli. Preto je dôležité, aby bola analýza rizík presná a rovnako aby boli jasne určené vlastnosti, ktoré majú poskytnuté OOPP obsahovať. Zamestnancovi nesmú pri práci prekážať a rovnako nesmú byť vyrobené zo zdraviu nebezpečných materiálov. Ak by sa stalo, že zamestnancovi poskytnutý OOPP nesedí (príliš dlhý, krátky, nevhodný strih spôsobujúci napr. tlačenie a podobne), zamestnanec sa má právo ozvať a zamestnávateľ musí poskytnúť vyhovujúce OOPP. Môže sa aj stať, že zamestnanec má na základe zdravotného stavu predpísaný určitý druh obuvi, zamestnávateľ musí poskytnúť také OOPP, ktoré budú zamestnancovi vyhovovať. Štandardne, náklady na OOPP znáša zamestnávateľ. A to nielen na poskytnutie, ale aj na udržiavanie.

Pri niektorých profesiách sa poskytne iba jeden druh OOPP - napríklad iba rukavice alebo chrániče sluchu. Čo však v prípade, ak musí zamestnanec používať viacero OOPP naraz? NV 395/2006 myslí aj na takúto situáciu a uvádza, že poskytnuté OOPP musia byť navzájom kombinovateľné. Ochranná prilba a pracovné topánky si asi veľmi zavadzať nebudú, ale pokiaľ sa vrátime k sluchadlám a pridáme aj povinnosť nosiť ochrannú prilbu (napríklad pilčíci, pracovníci pri určitých činnostiach na stavbe,...), pri absencii kontroly kompatibility môže nastať problém. Z praxe, pokiaľ si zamestnanec nasadí sluchadlá, ochranná prilba bude príliš malá. Pokiaľ si nasadí ako prvú ochrannú prilbu, sluchadlá už nemusia dobre obopnúť hlavu a sluch nie je dostatočné chránený. V tomto prípade existujú ochranné prilby, ktoré majú už priamo vstavané sluchadlá (a dokonca aj štít na ochranu tváre).

V skratke cesta začína analýzou rizík. Ak z nich vyplynie povinnosť poskytnúť OOPP, určí sa typ a vlastnosti a zapíšu sa do zoznamu. Zamestnávateľ zároveň vedie aj evidenciu o ich poskytnutí, zvyčajne oproti podpisu zamestnanca. Samozrejme, zoznam OOPP nie je vytesaný do kameňa a jeho vhodnosť sa prehodnocuje, napríklad pri zmene technológií, ak sú dostupné vhodnejšie OOPP alebo ak sa dá nebezpečenstvo obmedziť novými technickými prostriedkami alebo prostriedkami kolektívnej ochrany.

NV aj uvádza, čo sa NEBERIE ako OOPP:
a) bežný pracovný odev, uniforma a obuv,
b) prostriedok, ktorým záchranné zložky poskytujú pomoc,
c) prostriedok používaný pri cestnej doprave
d) športový výstroj
e) prostriedok na sebaobranu a na odstrašovanie.

K pracovnému odevu, uniforme a obuvi - pokiaľ by na pracovisku dochádzalo k ich mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu a stali by sa nepoužiteľné za čas kratší ako šesť mesiacov, zamestnávateľ ich musí zamestnancovi poskytnúť.
V niektorých prípadoch sa stane, že viacerí zamestnanci používajú jeden OOPP. Toto je legislatívne možné, je však potrebné zabezpečiť, aby neprišlo k ohrozeniu bezpečnosti a zdravia zamestnancov (napr. absenciou dezinfekcie po použití) a musí byť aj trvalo prístupný v prípade potreby.

V neposlednom rade musí zamestnávateľ zamestnanca oboznámiť so správnym používaním a udržiavaním OOPP a prípadne aj poskytnúť praktický výcvik. Zároveň musí dbať na ich správne používanie.

Poskytnutie správnych OOPP je jeden z kľúčových prvkov ochrany zdravia a života zamestnanca. Netreba nič podceniť, pretože z finančného hľadiska je cena za jeden pár vhodných rukavíc určite nižšia ako následné pokuty či odškodnenie zamestnanca. Z ľudského môže správny OOPP zachrániť zamestnancovi život alebo ho uchrániť pred trvalým poškodením zdravia.